Chata - letovisko

Ako príklad sme si zobrali chatu (letovisko) jedného známeho, ktorému na pozemku rástli iba smrekovce a jedle. Namiesto ohrady tam boli kríky. Tento maličký lesík bol svetlý, čistý s útulným trávnikom, konvalinkami a hubami. Možno aj vo vašom prípade nastane situácia, že sa nebudete môcť, alebo chcieť starať len o zeleninu a záhradné plodiny, Potom vysaďte na pozemku stromy a oddychujte vo svojom lese. (Aké stromy je vhodné vysadiť, je uvedené nižšie.)

K vyššie uvedenému treba ešte dodať: v blízkosti svojho pozemku, ale ani na ňom, nesaďte brezu a čremchu. Životná energia koreňov týchto stromov je taká silná, že tak ako chobotnica, vysávajú všetky živiny z pôdy na ktorej rastú (pravdaže, porovnanie s chobotnicou je obrazné, pretože chobotnice majú ústa a zobák). Tam, kde na hranici pozemku rastie breza, sa nedočkáte dobrej úrody jahôd, neokúsite lahodnosť voňavých višní, a ríbezle budú trvale napadnuté antrakózou. Čremcha nádherne rozkvitá v máji až začiatkom júna. Kvitne asi týždeň a potom sa na nej držia celé leto vošky a z jej koreňov vyrastajú výhonky v takom množstve, že je lepšie vôbec ju na pozemok nevpúšťať. Breza aj čremcha natoľko tienia, že je nutné často orezávať konáre, aby sa dostalo na pozemok slnko. V silnom vetre sa tenké brezové konáriky ľahko lámu a pod stromom sa hromadí množstvo odpadu. Je samozrejmé, že breza a čremcha sú nádherné a užitočné stromy stredného pásma, ale je lepšie ak rastú v lese, tam odkiaľ pochádzajú. Pravdaže, tí ktorí si chcú vysadiť na pozemku stromy, alebo vypestovať ochranný pás od severných vetrov, musia zvážiť všetky „za“ a „proti“ toho, alebo iného stromu a mať na pamäti, že ihličnaté stromy sa nemajú miešať s listnatými, pretože si navzájom škodia. Ak vysádzate niekoľko druhov ihličnatých stromov tak majte na zreteli, že: · borovica (sosna) a céder neznášajú blízkosť jedieľ a smrekov; · smrekovec sa neznáša s jednými ani s druhými; · tuja nemá rada vo svojom susedstve smrek. Preto je lepšie stromy vysádzať v skupinách z rovnakého druhu, alebo v alejach, pričom sa nemiešajú rôzne druhy. Bohužiaľ, vzhľadom na nedostatok priestoru, povieme niečo o najpraktickejšom a na malom pozemku neškodnom strome – smrekovci. Smrekovec Larix Jedným z najlepších stromov do alejí a parkov v strednom pásme a v severných oblastiach je smrekovec. Jeho odolnosť voči búrkam a silným mrazom, dlhovekosť, výnimočná schopnosť odolávať zamoreniu ovzdušia, vrátane výfukových plynov z automobilov, schopnosť prežiť tam kde chradnú a nekvitnú lipy, boroviciam žltne ihličie a odpadáva im kôra, z neho robí strom, ktorému sa iný nevyrovná a ktorému sa všade darí. Okrem toho prvých tridsať rokov rastie tak rýchlo ako breza. Jediné čo je preň životne dôležité je dostatok svetla, priestoru a okrem toho v prvých rokoch rastu neznáša sucho. Pri Sankt Peterburgu sa doteraz zachoval smrekovcový háj, ktorý vysadil Fokel v dobe vlády cárovnej Anny Ioanovny. Volá sa Lindulovský háj, alebo Listvianka. V Moskve je alej smrekovcov – dlhovekých, pravda trochu mladších ako v Sankt Peterburgu. Táto alej sa vinie od hlavnej budovy Timiriazevskej akadémie po železničnú stanicu Petrovsko-Razumovskaja. Sú to stále silné stromy, ktoré sa nepoddajú žiadnym vetrom. Smrekovec má riedku korunu v tvare symetrickej pyramídy, formuje ju strom samotný a preto si nevyžaduje starostlivosť a orezávanie. Tieň smrekovca je ako od tenkého závoja, netieni na pozemku a dobre zachytáva vietor – akoby sa zamotal medzi kmeň a konáre stromu. Ani jeden ihličnatý strom sa neujíma tak ľahko ako smrekovec, - dokonca aj keď má 20 až 30 rokov, bezbolestne znáša presadenie na iné miesto. Smrekovec patrí medzi opadavé ihličnany, ale neznáša sa s nimi dobre. Ihličky – lístočky opadávajú na jeseň a na jar rastú nové. Šíri sa z nich vôňa ako od citrónovej kôry – príjemná, balzamová. Počas prvých dvadsiatich rokov narastie ročne približne o jeden meter. Dožíva sa vysokého veku – 300 až 400 rokov. A v priaznivých podmienkach aj 900 rokov. Čo sa týka vzrastu tak to nie je malý stromček: sibírska odroda smrekovca (Larix sibirica) dosahuje výšku 35 až 45 m. Smrekovce sa neboja búrok a mrazov a preto rastú vzpriamene aj v krajoch so silnými vetrami. Smrekovce sa obstojne uchytia aj na vlhkých miestach (lepšie ako na suchých), uprednostňujú íl a pieskovo-hlinitú pôdu, ale neznášajú navezenú ľahkú úrodnú pôdu na ktorej vädnú pred očami. Okrem toho smrekovec neutrpí ujmu od nízkeho ohňa, napríklad pri jarnom spaľovaní suchej trávy, zatiaľ čo jedľa alebo borovica také experimenty nevydržia a vyschnú. Pod smrekovcom je vždy čisto – vietor z neho neodlamuje konáre, ako napríklad z brezy a tráva pod ním nerastie v hustých chumáčoch, ale v riedkych štetinách. Medzi tieto čisté stromy, s príjemnou balzamovou vôňou, umiestnite detské pieskovisko, pretože lepšie miesto na tento účel na pozemku nenájdete. Smrekovec je možné vypestovať zo semien, alebo výsadbou sadeníc. Semená sa získavajú zo šišiek, ktoré sa zbierajú v zime po prvých mrazoch. Semená smrekovca sa podobajú na semená borovice, ale sú bledšie a majú menšiu klíčivosť (do 20%). Klíčky bývajú neduživé, zavše semená smrekovca vyklíčia až na druhý rok. Aby sme sa tomu vyhli, semená sa na dva týždne namáčajú do čistej vody. Potom sa pripravia črepníky, naplnia sa zmesou zloženou z rovnakého dielu piesku a pilín. Piesok tvorí dobrú drenáž a piliny spoľahlivo zadržiavajú vlahu a zaručujú prístup vzduchu ku koreňom. Na povrchu tejto zmesi sa nevytvára škrupina, ktorá by prekážala klíčkom. Namočené semená sa vysádzajú do črepníkov a zahŕňajú sa vrstvou pôdy s hrúbkou asi na dva prsty. Za 10 až 12 dní sa objavia prvé klíčky. Vtedy preneste črepníky na najlepšie osvetlené miesto na obločnici, bližšie k svetlu. Koncom apríla, keď na brezách začnú pučať púčiky, môžete vyložiť črepníky s výhonkami von. Zahrňte ich pôdou až po okraj črepníka. Nezabudnite ich polievať a na noc ich prikrývajte, aby im neublížili nočné mrazíky a vytvárajte tieň tak, aby im neublížilo horúce poludňajšie slnko. Pre črepníky s rastlinkami nevyberte také miesto kde najviac svieti slnko. Ak ale všade páli slnko, rastlinky zatieňte smrekovými vetvičkami. Do konca augusta vyrastú sadenice, ktoré je možné presádzať. V záhone – škôlke, v ktorom budú stromčeky rásť nasledujúce dva roky, má byť kyprá pôda, mulčovaná pilinami, ale nemá byť prihnojená. Vzdialenosť medzi sadenicami má byť približne 20 cm. Od druhého roku života potrebujú smrekovce plné svetlo a preto na ich škôlku vyberte svetlé miesto a vyklčujte na ňom burinu, aby nezadusila mladé sadenice. Na štvrtú jar, alebo tretiu jeseň, sa sadenice presádzajú na miesto kde budú žiť svoj dlhý život. Pôda sa má zavápniť. Vzdialenosť medzi sadenicami má byť v rozmedzí 4 až 5 m. Pomalý proces rastu stromov je možné urýchliť ak získate sadenice zo škôky, alebo si ich presadíte z lesa. Lepšie ako obyčajnou lopatou je sadenice vykopávať zohnutou, takmer „valcovou“ lopatou. Máte teda sadenice. Ale ako ich vysadiť? Čas vysádzania je buď skoro na jeseň, po opadnutí ihličiek, alebo skoro na jar, pred vypučaním púčikov. Najskôr pre každú sadenicu vykopeme jamu hlbokú približne 75 cm. Na dno jamy položíme odstránenú trávu (drn), otočenú koreňmi nahor a zasypeme ju vrstvou neúrodnej zeminy odobratej z dna jamy. Potom nasleduje vrstva zeminy z povrchu, ktorá je najviac obohatená o živiny a na ňu sa uloží sadenica. Korene sadenice sa rozložia po celej jame a zasypú sa vrstvou 15 až 20 cm vopred pripravenej pôdy. Na dve vedrá ílovitej pôdy sa pridá 1 kg vápna „prášku“, alebo dolomitovej múčky, liter drevného popola, vedro pilín. Tieto zložky dobre premiešame. Na túto pripravenú pôdu nasypeme zvyšnú zeminu (z vykopanej jamy) až po okraj jamy. Pôdu utláčame, aby medzi koreňmi nezostali medzery a zalievame vodou tak, aby pôda pri sadenici nadobudla konzistenciu hustej smotany. Tento postup sa nazýva zalievanie koreňov. Koreňový kŕčok presadeného stromčeka nesmie byť zasypaný. Dajte si námahu a zasaďte ho správne v úrovni zeme, alebo trocha vyššie. K stromčeku položte dvojicu veľkých okruhliakov, kvôli odolnosti proti vetrom. Okrem toho sa pod kameňmi lepšie drží vlhkosť a dodatočné teplo. Neprihnojujte maštaľným hnojom ani priemyselným hnojivom. Sledujte len stav pôdy – nesmie byť suchá a preto je v lete nevyhnutné rastlinky polievať. Všetko ostatné závisí na životnej energii stromčeka a od svetla. Hriadky so smrekovcami je možné spestriť zemolezom jedlým (Lonicera edulis) a kalinou vysadenými vo vzdialenosti 1 m od kmeňa. Dobre sa znášajú, pretože uprednostňujú rovnako vlhkú pôdu, veľmi dobre vyzerajú a lákajú vtáky. Len kalina má nepríjemnú vlastnosť – vyrastajú z nej výhonky a je potrebné dávať pozor aby rástla len na mieste vyhradenom pre ňu – aby sa nerozmnožila aj u susedov. Nuž a to je všetko. Ak si budete môcť vybrať medzi európskym, tirolským, alebo sibírskym smrekovcom, nerozmýšľajte a vyberte si sibírsky – má najpevnejší kmeň, je najotužilejší a najkrajší. Ak nebudete mať na výber, zasaďte ten ktorý budete mať k dispozícii. Na záver zopár informácií o praktickom využití smrekovca. Na Sibíri vyrábajú z dosiek tohoto „večného“ stromu postele. Nejdú do nich potom ploštice. Okrem toho sa zo smrekovcovej dyhy vyrábajú sudy na kvas, do ktorého prechádza jemná citrónová aróma smrekovcovej živice. Smrekovcové drevo má lepšie stavebné vlastnosti ako borovicové drevo, najmä vo vlhkom prostredí. Čím dlhšie je smrekovec ponorený pod vodou, tým je jeho drevo pevnejšie. Do brvna z tohoto stromu, ktoré bolo veľa rokov vo vode, sa nedá zatĺcť klinec a pri pílení smrekovca sa na píle lámu zuby. Dosky zo smrekovca sa nekrútia, nepraskajú a preto sa smrekovcové drevo vysoko cení v stolárstve a truhlárstve. Všetky okná na Zimnom paláci v Sankt Peterburgu sú vyrobené zo smrekovca. Hlavnou prednosťou smrekovcového dreva je nezvyčajná pevnosť, ktorá je porovnateľná s pevnosťou duba a prevyšujúca všetky ostatné dreviny. Smrekovcové drevo impregnované smolou je odolné pred napadnutím drevotočom. Smrekovec opadavý (Modřín opadavý) Larix decidua Strom vysoký až 50 m. Kmeň pokrytý hrubou a hlbokou brázdenou borkou. Štíhla kužeľovitá koruna pravidelne rozkonárená. Mäkké ihlicovité listy pretrvávajú iba jedno vegetačné obdobie. Drobné samčie kvety v malých guľatých šuškách, samičie tvoria červené, alebo zelené šušky. Kvitne v apríli až júni. Stredoeurópsky horský druh, darí sa mu však aj v nižších polohách, najmä na hlbokých pôdach. Potrebuje veľa svetla. Smrekovec, známejší pod názvom červený smrek, poskytuje pružné a pevné, veľmi trvanlivé drevo s červenohnedým jadrom, vhodné na obkladanie stien. Predmetom zberu sú výhonky a terpentín získaný narezávaním kmeňov. Mladé výhonky sa namáčajú do liehoviny a macerát sa pije po kalíškoch ako prostriedok posilňujúci žalúdok. Výhonky sa používajú aj na prípravu inhalačných prostriedkov a pridávajú sa do osviežujúcich kúpeľov. Terpentín smrekovca obsahuje živicové kyseliny a terpentínovú silicu, ktorá sa používa ako inhalačný prostriedok pri kataroch dýchacích ciest. Pridáva sa i do hojivých mastí na vredy.