Drevené šindle - VECTOR
ÚVOD   |   DREVENICE   |   MASÍVNY ZÁHRADNÝ NÁBYTOK   |   POKRÝVANIE   |   HISTÓRIA   |   TECHNOLÓGIA   |   GALÉRIA   |   CENY   |   ČLÁNKY

REKONŠTRUKCIA MÚZEA JOZEFA MAXIMILIÁNA PETZVALA V SPIŠSKEJ BELEJ


História Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval /1807-1891/ matematik, fyzik, vynálezca, petzval3.jpgzakladateľ modernej optiky a fotografie. Narodil sa v Spišskej Belej v rodine učiteľa moravského pôvodu. Petzval vyštudoval filozofiu a neskôr Inštitút geometrie v Pešti, kde v roku 1828 získal diplom inžiniera a v roku 1832 na peštianskej univerzite doktorát. Od roku 1835 bol na tejto univerzite riadnym profesorom. V roku 1837 ho povolali do Viedne na katedru matematiky tamojšej univerzity, kde pôsobil do roku 1877. Patrí medzi najvýznamnejšie európske vedecké osobnosti 19.storočia. Ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického objektívu portrétneho a krajinárskeho, objavil zákony, ktorými sa optika riadi dodnes. Múzeum v rodnom dome J.M.Petzvala bolo sprístupnené v roku 1964. Exteriér Neskororenesančná budova školy, pôvodne prízemná, s úpravami a nadstavbou v 18. storočí. Múzeum Vo vstupnej časti expozície sú inštalované životopisné údaje o J. M. Petzvalovi. Nasleduje prehľad vývoja optického zobrazovania až po prvú snímku, ktorá bola v 19.storočí nazvaná fotografiou. petzval5.jpg V expozícii je sústredených vyše 600 exponátov dokumentujúcich históriu fotografickej optiky. V centre pozornosti je dokumentácia Petzvalových objavov vrátane fotokópie výpočtu najslávnejšieho objektívu. Originál výpočtu je uložený v archíve firmy Voigtländer v Braunschweigu v Nemecku. V popredí je umiestnený vzácny celokovový dagerotypický prístroj s Petzvalovým objektívom. Je tu i nákres Petzvalovho objektívu s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, maketa prístroja s jeho optikou a rôzne modifikácie pôvodných Petzvalových objektívov, postup výroby dvojokého ďalekohľadu a ďalšie ukážky riešenia optického problému. Petzvalov objav bol predznamenaním obrovského rozvoja fotografického priemyslu, ako o tom svedčia rôznorodé zbierky vystavených prístrojov. Expozícia chronologicky zobrazuje vývoj fotooptiky od prvých pokusov o zachytenie obrazu v 30. rokoch 19.storočia, ktoré sú späté so spoločnosťou Niépce-Daguérre. Najstarším zachovaným pokusom o „ fotografiu“ je snímka „Pohľad do dvora“, ktorú po 8 hodinovom osvite na cínovú dosku s vrstvou asfaltu zachytil Francúz Joseph Nicéphor Niépce v roku 1826. Fotografický postup sa podarilo zdokonaliť neskôr L. J. Dagguérrovi a jeho prvá snímka človeka bola v roku 1839 slávnostne prijatá a vyhlásená francúzskou Akadémiou vied ako dar celému ľudstvu. Tento prevratný objav - dagerotypia -, ako sa nazýval fotografický proces , bol nedokonalý. Najväčším problémom bola malá svetelnosť objektívov, približne 1:14 a teda aj dlhý expozičný čas 15 až 40 i viac sekúnd. petzval2.jpg V expozícii je vystavených niekoľko cenných dagerotypií. Z prístrojovej techniky sú tu zastúpené známe historické konštrukcie fotoaparátov vrátane niektorých unikátov. Návštevník tu nájde kuriózne detektívne komory s mechanizmom na výmenu platní. Unikátna je tiež Krugenerova detektívna vrecková komora v podobe knihy. Sú tu ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparáty z počiatkov stereografie. V priebehu vývoja histórie fotografie sa vytvorilo niekoľko základných konštrukčných skupín fotoprístrojov. V expozícii sú inštalované i veľké ateliérové prístroje, ich vývojový rad patrí medzi najstaršie. V roku 1888 nahradil Američan G. W. Eastman, zakladateľ firmy Kodak , zásobník dosiek zvitkovým filmom a od tých čias aparáty na filmy skoro úplne vytlačili predchádzajúce doskové prístroje. petzval4.jpgVystavená je kolekcia Kodakových prvých vreckových aparátov, medzi nimi i obľúbený Vest-Pocket-Kodak (vreckovýKodak). Zastúpené sú i zbierky významných československých výrobkov přerovskej Meopty a fotografické aparáty súčasnosti. Návštevník má možnosť oboznámiť sa s vývojom fotografických pomôcok od plynovýchlámp až po kopírovacie prístroje, za pozornosť stojí unikátna zbierka uzávierok fotoaparátov. Osobitná časť expozície je venovaná počiatkom kinematografie, do vývoja ktorej takisto zasiahol významne Petzval svojím objavom. V expozícii sú ukážky rôznych filmovacích kamier a premietacích prístrojov. Pre zaujímavosť uvádzame, že vystavené exponáty sú len časťou rozsiahleho zbierkového fondu fotografickej a kinematografickej techniky, ktorý je uložený v depozitároch Slovenského technického múzea v Košiciach a čaká na inštalovanie v novej expozícii dejín fotografickej optiky. Pocty J. M. Petzvalovi J. M. Petzval svojím dielom patrí medzi osobnosti, ktoré sa zapísali do svetových dejín vedy a techniky. Ako tvorca nového spôsobu výroby fotografických objektívov sa Petzval už za svojho života dočkal mnohých pôct zo strany viacerých vedeckých spoločností. Bol členom Akadémie vied vo Viedni, členom Jednoty českých matematikov v Prahe, vyznamenaný bol radom Františka Jozefa, svetové univerzity ho menovali za svojho čestného člena. petzval1.jpg Petzvalovo dielo má trvalé miesto v dejinách matematiky a fotografie, čo dokazuje pamätná doska, ktorú v roku 1901 umiestnili v arkádach viedenskej univerzity. K poctám, ktorých sa zakladateľ modernej fotografickej optiky nedožil, patrí aj pomenovanie niekoľkých ulíc v európskych mestách jeho menom. Po vyfotografovaní odvrátenej strany Mesiaca, kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom. Pamätná medaila J.M.Petzvala sa u nás tradične udeľuje za zásluhy o fotografiu. Okrem objektívov Petzval prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho. Zaoberal sa aj optikou mikroskopov. Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji, neskôr skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovaanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra.