Štiepaný šindeľ

Tradičný spôsob výroby šindľov je štiepanie. Ide o pomerne náročnú ručnú prácu. Každý klát treba svojpomocne rozštiepať, pričom treba vybrať dobre štiepateľný kus dreva. Výber ľahko štiepateľného kvalitného dreva umožňuje naštiepanie šindľov presnejších rozmerov, najmä pokiaľ ide o hrúbku a rovnosti v pozdĺžnom smere. Pri úprave a dokončovaní šindľa treba jednotlivé kusy dôkladne skontrolovať. Na jednej pozdĺžnej strane sa spraví špička v celej dĺžke šindľa a na druhej strane drážka v tvare písmena V. Špicatá hrana ďalšieho šindľa by mala presne zapadnúť do vytvorenej drážky. Pozdĺžne plochy šindľa netreba upravovať pri použití kvalitného dreva s rovnými drevnými vláknami. Pomocou strúhača treba plochu, ktorá sa následne otočí smerom dolu, zarovnať na jednej strane. Neporušené vlákna na povrchu šindľa zabraňujú totiž prenikaniu vlhkosti do dreva. Remeselná výroba v súčasnosti prechádza do úzadia. Šindeľ sa vyrába pomocou štiepacieho stroja, ktorý nahradil palicu a štiepací nôž.Štiepaný šindeľ má v priečnom smere tvar pripomínajúci trojuholník (zužuje sa od drážky k špičke). Trojuholníkový tvar štiepaného šindľa umožňuje vytvoriť medzery medzi jednotlivými vrstvami, čím sa zabezpečí dobrá prievzdušnosť strechy. Prievzdušnosťou sa docieli lepšie vyschnutie dreva po daždi a zároveň sa zlepší mikroklíma v podkroví (najmä ak podkrovné priestory nie sú obytné).

Rezaný šindeľ

Okrem štiepaného šindľa sa vyrábajú aj rezané šindle, ktorých rozmery môžu byť presnejšie, ale treba dbať na smer vláken. To však neznamená, že šindeľ si udrží rozmer aj na streche. Ak sa vyrobí z bočného reziva, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k nevhodným tvarovým zmenám. Napríklad, po zoschnutí sa šindeľ skrúti tak, že už nebude správne zapadať do susedných prvkov. Tým stráca ochrannú funkciu proti zatekaniu. Pri použití rezaného šindľa treba dbať na to, aby krytina bola rezaná radiálne. To znamená, že letokruhy na priečnej ploche šindľa musia byť kolmé na pomyselnú os vedenú od špičky k drážke. Tým sa docielia v priečnom smere malé tvarové zmeny, čím sa zvýši kvalita strešnej krytiny a jej životnosť. V procese výroby rezaného šindľa možno použiť  dva druhy spojov. Spoj klasických štiepaných šindľov alebo bežný spoj na pero a drážku. Rezaný šindeľ má telo šindľa s rovnakou hrúbkou. Pri ukladaní rezaného šindľa nevzniká medzi jednotlivými vrstvami šindľov takmer žiadna medzera. To zamedzuje prievzdušnosti strešnej krytiny. Ak je upravený povrch rezaného šindľa drsný od píly a drevné vlákna sú prerušené, je náchylnejší na degradáciu abiotickými činiteľmi, ako sú napríklad UV žiarenie, voda či vietor. Nevýhodou rezaných šindľov je vyššia nasiakavosť povrchu, než pri štiepaných.

Rozmery a ukladanie

Šindle majú dĺžku 40 až 90?cm (min. 12?cm). Na rovné plochy striech sa používajú šindle s dĺžkou 50 cm. Úžľabia, nárožia a zložitejšie reliéfy striech sa vykrývajú šindľami s kratšími dĺžkami alebo špeciálnymi šindľami, ktoré majú kónický tvar. V pozdĺžnom smere sa zužujú  (keby sa poskladali k sebe, takmer by vytvorili koleso). Šírka šindľa je približne 12?cm, najčastejšie sa pohybuje v intervale 8 až 16 centimetrov. Hrúbka je približne dva centimetre, v rozmedzí 1,5 až 2,5 cm. Šindle treba vysušiť na správnu vlhkosť (na dosiahnutie 18 až 15?% absolútnej vlhkosti dreva treba čas schnutia jeden až dva mesiace). Po vysušení sa vytvoria balíky po jednom štvorcovom metri alebo po päťdesiatich kusoch. Šindle sa ukladajú na latovanie v troch rozličných variantoch. Základné ukladanie šindľov je tzv. jednoduché kladenie. Šindle sa pribijú na laty v jednej vrstve. Ďalším spôsobom je kladenie šindľov vo dvoch vrstvách. Laty sú od seba vzdialené tak, že konce šindľov ležia na latách a spodná hrana šindľa presahuje približne o 10 cm. Vzdialenosť lát pri použití polmetrových šindľov je približne 35 centimetrov. Tretí spôsob ukladania šindľov je na tzv. husté latovanie, pri ktorom sa používa dvojitá vrstva šindľov. Vzdialenosť lát je v tomto prípade približne 20 cm. Spotreba šindľov v prvom prípade je približne 43 kusov polmetrových šindľov na jeden štvorcový meter plochy strechy. Dvojitá šindľová strecha uložená na riedkom latovaní potrebuje približne 63 šindľov (na štvorcový meter). Pri hustom latovaní je spotreba dvojnásobná.

Použité drevo a materiál

Pri výrobe šindľa je dôležitý výber správneho materiálu. Štiepaný šindeľ sa vyrába z dreva, ktoré sa dobre štiepa, má rovné dlhé vlákna a husto uložené letokruhy (smrek, smrekovec). Smrek sa vyberá najmä z horských oblastí, kde rastie pomaly (má husto uložené letokruhy). Zo smrekovca  sa odstraňuje menej trvanlivá beľová časť. Prirodzená trvanlivosť jadra ho radí k vhodným materiálom pre výrobu šindľov. Takisto je použiteľné aj drevo borovice, ale v našich podmienkach má veľký podiel beli, preto je výroba borovicových šindľov neefektívna. Jedľového dreva je nedostatok, preto sa z neho šindle nevyrábajú. Z listnatých drevín sú vhodné iba veľmi trvanlivé drevá, ako sú dub alebo agát (drevo duba je veľmi trvanlivé, ale horšie sa štiepa a je cenovo náročné, agátové drevo je tiež veľmi trvanlivé a dá sa veľmi dobre štiepať). Použitím dubového alebo agátového dreva na výrobu šindľov možno vytvoriť kvalitnú strešnú krytinu z dlhou životnosťou.

Životnosť a možnosti poškodenia

Dreviny na výrobu šindľov sa vyberajú podľa vopred stanovených požiadaviek.  Tie sa menia v súvislosti s prostredím, v ktorom sa drevo ťaží a v ktorom majú byť šindle použité. Hlavnou zásadou je výber mate­riálu, z ktorého sa šindeľ vyrába. Ďalej je to kvalita výroby krytiny a jej kladenie. Ak sa použijú  štiepané šindle vyrobené z kvalitného smrekového dreva, treba šindeľ ošetriť chemickým ochranným prípravkom proti abiotickým a biotickým činiteľom. Hlavné príčiny poškodenia krytiny sú poveternostné vplyvy (slnečné žiarenie, vzdušná vlhkosť, zmeny teploty a vietor), ďalšími významnými škodcami sú drevokazné huby a hmyz. Časté je usadzovanie machu a lišajníkov a poškodenie požiarom. Na kvalitu šindľovej strechy vplýva aj zlý výber materiálu, technológie výroby a zlé kladenie šindľa. Týmto vplyvom možno predchádzať použitím správnych metód a prípravkov na zvýšenie odolnosti dreva. Správnym výberom štiepaného šindľa namiesto rezaného možno zvýšiť životnosť krytiny o viac než dvadsať rokov. Neošetrené smrekové drevo na streche so sklonom minimálne 40° vydrží približne 30 rokov. Ak sa precízne ošetrí tlakovou impregnáciou, zvýši sa životnosť krytiny na 80 rokov. Dôležitou súčasťou šindľovej krytiny sú klince tzv. šindľovce, ktorými sú šindle prichytené k latám. Pozornosť treba venovať aj výberu materiálu, z ktorého sú šindľovce vyrobené. Treba použiť klince odolné proti korózii. Napríklad medené šindľovce sú vhodné pre smrek, ale pri smrekovci už dochádza k farebným zmenám a môže dôjsť aj ku korózii. Antikorové šindľovce sú vhodné pre smrek, smrekovec aj pre dub. Hliníkové klince sú vhodné pre smrek, smrekovec. Ak sa použijú na šindle, ktoré sú impregnované látkami na báze solí chrómu, medi alebo bóru, dôjde k ich korózii.

Výhody drevených šindľov

Energetická náročnosť na získanie dreva (vyrúbanie, rozrezanie, naštiepanie) a samotná výroba ručne štiepaného šindľa a jeho likvidácia, je šetrná vzhľadom na spotrebu energie. Ekologické zaťaženie pri použití drevených šindľov je minimálne, a to aj pri použití prírodných ochranných látok. V súčasnosti je aktuálny návrat k prírodným materiálom, ktoré možno ľahko získať z obnoviteľných zdrojov. Výhodou šindľov je ich nízka hmotnosť, vďaka ktorej sú menšie nároky na dimenziu krovu. Ide o vzdušnú krytinu, ktorá udržiava vhodnú mikroklímu v priestore krovu. Šindľami možno vyriešiť aj zložité nárožia a úžľabia bez použitia ďalších materiálov. Použitie tradičného šindľa je vhodnejšie pri rekonštrukcii ľudových stavieb.

Nevýhody drevených šindľov

Drevo podlieha rôznym degradačným činiteľom: od poškodenia hmyzom cez drevokazné huby, plesne a lišajníky až po atmosférické vplyvy a možnosť zničenia ohňom. Aby mala drevená strecha čo najdlhšiu životnosť, treba ju chrániť pred možným pôsobením týchto drevokazných činiteľov. Treba dbať na správnu inštaláciu všetkých možných zdrojov požiaru, správne zapojiť a uzemniť bleskozvody alebo elektroinštalácie v podkroví. Drevená strecha, prípadne celý drevený dom, by nemali byť umiestnené v blízkosti ďalšej stavby (bezpečná vzdialenosť je min. 10?m). Existujú však aj ochranné látky s retardačnými účinkami proti ohňu, ktoré ochránia drevo proti požiaru alebo spomaľujú proces horenia. Dnes je veľkou nevýhodou šindľov ich cena.

Zvýšenie odolnosti šindľov

Konzerváciu dreva ochrannými látkami sa odporúča vykonať tzv. hĺbkovou impregnáciou (tlakovou alebo vákuovou) tesne po výrobe šindľa, ešte pred jeho vyschnutím. Ak už sú šindle vyschnuté, dá sa ťažko zaručiť dostatočná impregnácia dreva. V takom prípade treba použiť impregnáciu máčaním. Konzervačné látky môžu byť rôzneho druhu. Vodné roztoky anorganických solí nie sú vhodné z dôvodu ekologického zaťaženia. Najvhodnejšia je skupina organických látok bez rozpúšťadiel. Ide o fermež – ľanový olej s prídavkom fungicídu, dechtový olej alebo impregnačný olej. Okrem impregnačných látok by šindeľ aj povrchovo upraviť lazúrovacími nátermi, ktoré majú hydrofobizačné účinky.

Údržba, oprava a rekonštrukcia

Drevená strecha si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Jej základom je pravidelná obnova náteru v intervale piatich rokov. Pred každým náterom treba šindle dôkladne očistiť od nečistôt, akými sú mechanické častice prachu, prípadne lišajníky. Strechu treba aj kontrolovať, a to minimálne dvakrát ročne – na jeseň a na jar. Okrem toho treba po každej väčšej prietrži mračien alebo každom veľkom vetre krytinu skontrolovať. V prípade zanedbania údržby je možná degradácia šindľov v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov. Dodržať treba kvalitu a rozmer vymieňaného šindľa, ako aj jeho ošetrenie proti negatívnym vplyvom. Pri šindľovej streche je dôležité dbať na správne položenie krytiny, výber kvalitných šindľov a pravidelnú údržbu. Šindeľ možno použiť aj na pokrytie stien.