Šindliari
Šindľom sa v minulosti označovala úzka drevená doštička na pokrývanie striech. Šindľové strechy môžeme aj dnes vidieť na zachovaných starých dedinských domoch a kostolíkoch najmä na severe Slovenska. V minulosti boli drevené šindle veľmi často využívané na pokrývanie striech. Okrem slamy totiž ľudia nemali iného materiálu na pokrytie domu. Cech šindliarov vznikol v 19. storočí v Medzeve. Dovtedy totiž na Slovensku prevládali strechy pokryté slamou.
Každý šindeľ je na dlhších stranách na jednej strane zúžený a na druhej má vydlabaný žliabok. Úzka dlhá strana sa “zaráža” do žliabka ďalšieho šindľa a vzniká tak šindľové pokrytie.
Možno by sa zdalo, že dnes už výrobcu dreveného šindľa nenájdete. Nie je tomu tak. Výrobcovia sú, len, ako to už pri tradičnej remeselnej výrobe býva, ich výrobky sú zväčša nákladnejšie ako hromadná moderná výroba strešných krytín. Kto však túži po romantike, nádychu minulosti a zachovaní tradície, zrejme neodolá. Ak by ste sa báli ohňa, ktorý by sa do takéhoto šindľa určite rýchlo a ľahko “zakusol”, veď šindle musia byť na strechu kladené dobre vysušené, verte, že aj voda by Vám mohla pri šindľovej streche urobiť šarapatu. Práve silný dážď preverí, bol šindeľ na strechu uložený správne.
Súčasní šindliari nielen šindle vyrábajú, ale nimi aj pokrývajú strechy. Dnes už nemajú cechové zriadenie, sú to bežní živnostíci. Kam vlastne šindle kladú? Opravujú najmä tie strechy, ktoré sa zachovali na budovách, ktoré sú často už kultúrnymi pamiatkami. Jednou zo starších budov so zachovanou šindľovou strechou je aj
kaštiel Antol v obci Sv. Anton pri Banskej Štiavnici
domy a kostol so šindľovými strechami nájdete aj v skanzene Pribilina (Liptovský Hrádok)
alebo v Zuberci (Orava)
|
